ZÁVER

Bach bol jasne mysliacim a hlboko cítiacim človekom, ktorému boli blízke všetky ľudské situácie, a preto tak adekvátne vo svojej hudbe dokázal vyjadriť radosť aj smútok, oslavu svetského života i pokoru veriaceho človeka. Bol dobrým a starostlivým otcom rodiny, verný priateľ svojich priateľov, stály radca svojich žiakov. Nebol žiadnym svätcom, ani životu vzdialeným snilkom, ale človek zemito-zdravej povahy. Vážil si všetky radosti pozemského bytia, ale zároveň mal kresťanský zmysel pre radosti nadpozemského sveta a súcit pre ľudské utrpenie. Tento obraz Bachovho ľudského charakteru sa zreteľne zrkadlí v celom jeho diele.

Bach písal väčšinou skladby v rámci služobných povinností, hudba vždy slúžila nejakému pomerne konkrétnemu účelu. Bachova hudba nieje teda ani "umením pre umenie", ani výpoveďou vlastného vnútra. V rôznych fázach svojho života písal rôznu hudbu. V Köthene mal istú slobodu vo výbere druhu a spôsobu prevedenia, v Lipsku bol však nútený písať hudbu bohoslužobného zamerania. To však neznamená, že nenaplňal svoju tvorbu hlbokým obsahom. A práve táto obsahová stránka je tretím príznačným rysom Bachovho svojbytného umeleckého prístupu popri špecifickej forme a prepracovanosti barokovej harmonicko-polyfonickej kompozičnej techniky. Bol veľkým znalcom cudzej hudby (obzvlášť francúzskej), ktorej progresívne prvky do seba nasáva a potom v transformovanej podobe využíva. V jeho osobe sa stretávajú rôzne epochy hudobnej histórie, vzájomne sa preplietajú a zlievajú do svojbytného osobného štýlu. Preto je jeho postavenie tak ťažko uchopiteľné a jeho dielo bezodno-hlboké. Neexistuje žiadny iný skladateľ staršej doby, ktorému by bola venovaná toľká bádateľská pozornosť ako Bachovi, práve pre mnohovrstevnosť jeho osobnosti a jeho diela.

Copyright © 2005 meshuge@gmail.com dodržujeme: XHTML | CSS | WCAG
webzdarma.cz