ŽIVOT

Lipsko 1723-1750

Pôsobenie v Lipsku 1723-1750:

O toto miesto musel tvrdo bojovať, keďže bol prednostne vybraný G. F. Telemann, ktorý už pri svojich právnických štúdiách viedol Collegium musicum. Lenže Telemanovi bolo ponúknuté atraktívne miesto v Hamburgu, ktoré bez váhania prijal. Mestská rada jednala aj s Graupnerom, ktorého však neuvolnili z dvorných služieb v Darmstadte. Až na jeho doporučenie rada prizvala ku skúške Bacha. Ku skúške si pripravil kantátu č. 22 a dokonca medzi januárom a marcom dokončil Jánove pašie, ktoré predviedol v chráme sv. Tomáša na Veľký piatok. Až po ujasnení vyučovania (dokonca aj latinčiny) a rôznych povinnostiach bolo prijatie potvrdené.

Vo svojej funkcii "Director musices" bol zodpovedný za verejný hudobný život v meste. Pripravoval materiál pre obe hlavné Lipské kostoly - sv. Tomáša, sv. Mikuláša, riadil bohoslužobnú hudbu, svadobné a pohrebné obrady, Collegium musicum, plnil požiadavky univerzitné aj verejné. Pre každú nedeľu a na sviatky musel napísať novú kantátu. Predvádzanie týchto diel nebolo jednoduché. Bach nemal k dispozícií profesionálnu kapelu ako v Köthene. Hudobníci a speváci boli pozliepaný z mestských hudobníkov, študentov a žiakov, no a k tomu zbor tomášskej školy bol v hroznom stave. Celkom zvláštnou Bachovou činnosťou sa stalo 12 ročné muzicírovanie so študentským Collegium musicum v Zimmermannovej kaviarni. Hrali sa tam jeho kantáty, komorná a inštrumentálna hudba aj skladby súčasných skladateľov ako bol Hass, Graun, Porpor, Zelenka... a ich bachovské úpravy a transkripcie.

Bachovo postavenie v Lipsku bolo v celku solídne. Vyššiemu spoločenskému postaveniu bránila tá skutočnosť, že nemal vysokú školu. Svoju pozíciu si posiloval hlavne organovými koncertmi vo Weissenfelse, Köthene, Hassele, Drážďanoch..., taktiež posudkami na stavbu nových organov v rôznych mestách. Neustále snaženie sa o verejné uznanie Bacha začalo postupne unavovať a okolo päťdesiatky sa uzatvára viac do seba a do kruhu svojej rodiny. Posledné desaťročie Bachovho života je pomerne kľudné. Výnimkou je Bachová cesta do Postupimi v roku 1747, kam prichádza na žiadosť svojho syna C. Ph. E. Bacha, ktorý bol hudobníkom pruského kráľa Friedricha II. Veľkého. Bach prijatý so všetkými poctami, keďže Friedrich II. Bol veľkým milovníkom hudby, slušný flautista a skladateľ. Bach pred kráľom improvizoval na jeho tému a po návrate do Lipska skomponoval na danú tému veľkolepú kontrapunktickú architektúru a venoval ju kráľovi pod názvom Hudobná obeť. Ešte v januári 1749 oslávil v zdraví dcérinu svadbu, ale už na jar v tom roku ťažko ochorel a koncom roku oslepol. V januári 1750 sa podrobil operácii (ktorú neúspešne, podobne ako u Händla urobil sir Taylor) a 28. 7. 1750 v tichosti odchádza z tohto sveta.

Bach žil so svojou rodinou v absolútnej harmónii. Anna Magdaléna mu nebola len dobrou ženou, ale taktiež blízkou spolupracovníčkou pri opisovaní jeho skladieb. Po čase sa ich rukopisy natoľko zblížili, že bez hlbšej analýzy ich len ťažko od seba odlíšime.

Copyright © 2005 meshuge@gmail.com dodržujeme: XHTML | CSS | WCAG